eHive - úľové váhy

Nebezpečenstvo letného nedostatku nektáru

Mnohé miesta zažívajú obdobie, kedy je nedostatok nektáru. Načasovanie, dĺžka a závažnosť letného nedostatku nektáru sa bude meniť z miesta na miesto a sezóny do sezóny. V prechode z jari do leta dochádza k nedostatku bežne. Na jar sú dostupné veľké objemy nektáru a peľu produkované rôznymi stromami a rastlinami, ktoré sa po zime preberajú späť do života. Avšak akonáhle toto všetko skončí, v dostupnosti potravy sa často vyskytuje "medzera" až do úplného rozkvetu letných rastlín.


Letný nedostatok nektáru je pre včelstvo potenciálne zničujúci. Dochádza k tomu, keď je populácia vysoká a včely sú aktívne. Zásoby môžu byť skonzumované veľmi rýchlo. A ak včelár už zozbieral med, problém by mohol byť horší.


Pozorovanie nedostatku letného nektáru je preto veľmi dôležité. Avšak, tento čas nedostatku môže ujsť novým včelárom, pretože nie je intuitívny, veď je leto! Všetko je svieže a zelené, niektoré rastliny kvitnú a včely lietajú. Avšak aj skúsení včelári, ktorí poznajú načasovanie a postupnosť kvetov vo svojej oblasti, môžu byť obeťami. Letný nedostatok je výrazne ovplyvnený prevládajúcim počasím, ale aj ďalšie oblasti majú veľký vplyv. Zmena klímy ovplyvňuje nielen klimatické zmeny, ale aj rozmanitosť rastlín; dochádza k zvýšenej invázii cudzích druhov, keďže podmienky sa stávajú vhodnejšie pre exotické druhy, zatiaľ čo domáce druhy sa stávajú menej vhodnými pre svoje životné prostredie. Zmeny miestnych spôsobov využívania pôdy a poľnohospodárskej praxe budú mať taktiež vplyv.


Avšak včely nám môžu povedať skutočný stav toku nektáru. Monitorovaním váhy úľa môžu včelári presne sledovať toky nektáru a každodenne na ne reagovať zodpovedajúcim spôsobom. Nasledujúce grafy znázorňujú váhy úľov dvoch včelstiev na rozdielnych stanoviskách, z ktorých je ľahké odhaliť nedostatok nektáru.


Letný nedostatok nektáru. Letný nedostatok nektáru.

Včelstvo na prvom stanovisku pocítilo nedostatok nektáru 14. mája. Ten trval až do 10. júna kedy opätovne začal prúdiť nektár. Tento úľ stratil 17 kg, asi 650 g / deň. U druhého včelstva začala úľová váha klesať 21. mája a klesla o 8 kg, až kým sa 11. júna navrátil tok nektáru, čím stratilo v priemere 400 g / deň. Miera úbytku hmotnosti bude závisieť od veľkosti kolónií a od závažnosti nedostatku nektáru - či je k dispozícii aspoň niečo málo potravy alebo je úplná neprítomnosť nektáru. V obidvoch prípadoch údaje tiež ukazujú, že strata hmotnosti počas nedostatku je nižšia ako prírastok hmotnosti v predchádzajúcom toku nektáru. Takto môžu včelári denne sledovať skutočný stav nedostatku nektáru, hodnotiť dostupné zásoby a určiť, či a kedy je potrebné dodatočné kŕmenie.


Správanie včiel počas letného nedostatku nektáru

Včely medonosné sa počas nedostatku nektáru správajú rozdielne. Jedným z najčastejších problémov je rabovanie. Silné kolónie rabujú zásoby slabších kolónií. Predátori, ako sú osy a sršne, môžu byť tiež pritiahnuté na miesto zločinu. Akonáhle začne okrádanie, kolónia môže byť rýchlo zbavená svojho zásobovania potravinami.


Rebovanie úľa.

Tento graf zobrazuje váhu úľa v ktorom došlo 2 krát v priebehu dvoch dní k prudkému poklesu hmotnosti - celková strata hmotnosti je 11 kg! Táto veľkosť a náhly pokles hmotnosti sa veľmi líši od ustáleného poklesu hmotnosti, ktorý sa prejavuje vtedy, keď včely konzumujú svoje zásoby.


Potenciálnym dôsledkom vykrádania je prenos klieštika späť do útočiacich kolónií. Lúpežníci sa môžu vrátiť nie len s ukradnutým medom, ale aj s roztočmi. Sledujúc reálny stav kolónií na dennej báze môže včelár spozorovať správanie, ako je vykrádanie a rýchlo konať, v tomto prípade zmenšiť vstup do úľa.


Ďalšie zaujímavé správanie v čase nedostatku nektáru spočíva v tom, že medonosné včely, ktoré sú všeobecné opeľovače, sa obrátia na to, čo sa zdá byť menej vhodným zdrojom výživy. Navštívia anemofilné (veterné opeľované) rastliny. Tieto rastliny majú malý alebo žiadny nektár a množstvo výživne nevhodného peľu. Tak prečo sa včely obťažujú druhým najlepším? Výskum v tejto oblasti nebol dostatočný, ale existuje veľa neoficiálnych dôkazov o tomto fenoméne.


Väčšina včelárov vie, že lieska a vŕba sú skorými zdrojmi peľu a napriek tomu sa obe tieto rastliny vyvinuli, aby boli opeľované vetrom. Kačice s množstvom malých nelepivých peľových zŕn sú dokonalým príkladom prispôsobenia veterného opeľovania. Podobne vetrom opeľovaný vinič je často začiatkom leta navštevovaný včelami.